Podľa tejto prognózy hospodárstvo EÚ narastie v roku 2021 o 4,2 % a v roku 2022 o 4,4 %. Pokiaľ ide o eurozónu, predpokladá sa, že hospodárstvo vzrastie v tomto roku o 4,3 % a v budúcom roku o 4,4 %. Ide o výrazné zlepšenie výhľadu rastu v porovnaní s hospodárskou prognózou zo zimy 2021, ktorú Komisia predložila vo februári. Napriek tomu, že miery rastu sa v rámci EÚ budú stále líšiť, ekonomiky vo všetkých členských štátoch by sa mali vrátiť na predkrízovú úroveň do konca roka 2022.

Oživenie európskeho hospodárstva z minulého leta sa spomalilo v štvrtom štvrťroku 2020 a v prvom štvrťroku 2021, keď sa zavádzali nové opatrenia v oblasti verejného zdravia s cieľom zamedziť nárastu prípadov COVID-19. Očakáva sa však, že so stúpajúcou mierou zaočkovanosti a uvoľňovaním obmedzení sa ekonomika EÚ a eurozóny výrazne oživí. Tento rast bude stimulovaný súkromnou spotrebou, investíciami a rastúcim dopytom po vývoze z EÚ zo strany posilňujúceho sa globálneho hospodárstva. Verejné investície ako podiel na HDP by mali v roku 2022 dosiahnuť najvyššiu úroveň za viac ako desať rokov a to s prispením Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – čo je kľúčový nástroj programu NextGenerationEU. Inflácia bude v priebehu tohto roka výrazne kolísať a v EÚ má dosiahnuť 1,9 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022. V eurozóne sa inflácia odhaduje na 1,7 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022.

Obdobie do konca roku 2022 možno tiež charakterizovať postupným zlepšovaním podmienok na trhu práce a stabilizáciou verejného dlhu na vysokej úrovni. Schémy verejnej podpory, ako napríklad schémy podporované z prostriedkov EÚ prostredníctvom nástroja SURE, zabránili dramatickému nárastu nezamestnanosti z dôvodu pandémie. Trhy práce však budú potrebovať istý čas na to, aby sa plne zotavili. V EÚ má miera nezamestnanosti dosiahnuť 7,6 % v roku 2021 a 7 % v roku 2022. V eurozóne sa miera nezamestnanosti odhaduje na 8,4 % v roku 2021 a 7,8 % v roku 2022. Verejná podpora pre domácnosti a podniky mala nenahraditeľnú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov pandémie na hospodárstvo, ale viedla k zvýšeniu úrovne dlhu členských štátov. Celkový deficit verejných financií sa má v tomto roku zvýšiť približne o pol percentuálneho bodu na 7,5 % HDP v EÚ a približne o tri štvrtiny percentuálneho bodu na 8 % HDP v eurozóne. Podľa prognóz však celkový rozpočtový deficit do roku 2022 klesne o polovicu, a to na úroveň tesne pod 4 %, čo platí pre EÚ aj eurozónu. Predpokladá sa, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne v EÚ vrchol v tomto roku na úrovni 94 % a v roku 2022 mierne klesne na 93 %.

Riziká súvisiace s výhľadom sú naďalej vysoké, ale teraz sú zhruba vyvážené. Riziká zostanú dovtedy, kým sa nad hospodárstvom bude vznášať tieň pandémie COVID-19. V prognóze môže byť podcenená tendencia domácností míňať alebo želanie spotrebiteľov udržať si veľké preventívne úspory. Ďalším faktorom je nesprávne načasovanie stiahnutia podpory politík ktoré by mohlo ohroziť obnovu, ak by prišlo predčasne. Na druhej strane aj oneskorené stiahnutie podpory by mohlo viesť k narušeniu trhu a prekážkam pri odchode firiem, ktoré už nie sú životaschopné. Rovnako vplyv ťažkostí korporátnej sféry na trh práce a finančný sektor by mohol byť horší, než sa očakáva.

Pandémia COVID-19 zatlačila slovenskú ekonomiku do hlbokej recesie v roku 2020. Po zmiernení protipandemických opatrení sa v rokoch 2021 a 2022 očakáva rýchle oživenie, ktoré bude poháňané domácimi výdavkami a zahraničným dopytom. V roku 2021 sa na Slovensku očakáva rast HDP na úrovni 4,8 % a predpokladá sa, že do konca roka slovenská ekonomika dosiahne svoju predpandemickú úroveň produkcie a bude pokračovať v silnom medziročnom tempe rastu na úrovni 5,2 % v roku 2022. Zároveň sa predpokladá, že po znížení v roku 2021 bude inflácia postupne stúpať na úroveň 1,9 % v roku 2022, spočiatku kvôli tlaku ponuky a neskôr z dôvodu silnejšieho dopytu. Očakáva sa, že deficit štátneho rozpočtu zostane z dôvodu trvalej fiškálnej podpory zvýšený. Predpokladá sa však, že pomer verejného dlhu k HDP zostane pod kontrolou vďaka ekonomickému rastu a nízkym úrokovým sadzbám, ktoré budú vyrovnávať efekt nižších tzv. primárnych zostatkov. Investície financované z RRF by mali pomôcť oživeniu od roku 2022, pričom do roku 2022 by mala rovnako pôsobiť stimulujúco očakávaná zvýšená absorpcia fondov EÚ z programového obdobia 2014-2020.